Má SMK budúcnosť?

Autor: Peter Spáč | 27.9.2007 o 12:53 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1738x

Maďarské strany sú v slovenskej politike nepretržite od roku 1989. Pre niektorých sú vítaným partnerom, iní by ich zas radi videli za Dunajom či za mrežami. Akú majú teda maďarskí politici u náš šancu na prežitie?

Etnické a regionálne politické strany

Strana maďarskej koalície patrí medzi politické strany založené na etnickom princípe, čo znamená, že jej cieľom je napĺňať požiadavky určitého etnika či regiónu. Zjednodušene povedané, ak socialista obhajuje primárne záujmy pracujúcich a sociálne slabších spoločenských vrstiev, tak predstaviteľ etnickej strany háji potreby „svojho“ etnika. V prípade SMK záujmy maďarskej menšiny na Slovensku.

Slovensko je so svojou veľkou národnostnou menšinou v rámci Visegrádskej štvorky špecifikom. V prípade Českej republiky a Maďarska ide o značne národnostne homogénne krajiny, v Poľsku žije iba malá nemecká menšina bez väčšieho politického zastúpenia a tým i vplyvu. V našom regióne tak obdoba SMK neexistuje.

Tento článok je čiastočne i reakciou na podobne tématicky zameraný text o potrebe národnostnej politickej strany v našej krajine od Márie Pešekovej, uverejnenom na Pravom spektre. Vo viacerých ohľadoch sa od autorkinho názoru silne odlišujem.

Projekt SMK

Proces vzniku SMK je všeobecne známy. Po roku 1989 sa vyprofilovali tri menšie maďarské strany, ktorých spolupráca pôvodne prebiehala na báze volebnej koalície. Pred voľbami v roku 1998 bola prijata tzv. Mečiarova novela volebného zákona, ktorá fakticky eliminovala koalície. Maďarské strany na túto skutočnosť reagovali zlúčením do súčasnej SMK.

Základná otázka tak znie, aká je ideológia SMK a má vôbec jej existencia v slovenskej politike opodstatnenie?

Podľa Márie Pešekovej ideová orientácia maďarských subjektov výrazne utrpela tým, že SMK sa po odstránení dôsledkov Mečiarovej novely nenavrátila do pôvodných troch strán a pýta sa, či „je toto riešenie rozumné“?

Odpoveď spočíva v dvoch bodoch. Po prvé, je naivnou ilúziou domnievať sa, že vznik SMK znamenal prechod troch klasicky ideovo vykryštalizovaných strán do jedného nejasného etnicky vymedzeného hybridu. Rovnako ako SMK, tak i napr. niekdajšie MKDH nebolo iba stranou kresťansko-demokratickou ale i maďarskou. Žiadne tri pôvodné „národne neutrálne“ maďarské strany tak neexistovali a k nijakej závratnej ideovej zmene po vzniku SMK nedošlo.

Po druhé SMK sa ideovo správa nielen aktívne, ale i reaktívne, keď do hry vstupuje tzv. maďarská karta, s ktorou tak rady hrajú niektoré slovenské strany. Politika SNS je v tomto zmysle už tradičná, no čím viac sa bude nacionalisticky chovať Smer, tým väčšia je záruka, že SMK sa nebude posúvať doľava a zostane spojencom slovenskej pravice. Súčasná snaha KDH, vyrovnať sa v určitých ohľadoch SNS, tak môže priniesť kresťanským demokratom mierne zvýšenie vlastnej podpory, no pravicu môže pripraviť o cenných 10 percent.

Podľa Pešekovej neexistuje pre existenciu SMK na Slovensku opodstatnenie, čo dokladá niekoľkými argumentmi. Na prvom mieste vychádza z obmedzených možností SMK získavať širší okruh voličov, keď tvrdí, že „prirodzenou snahou politickej strany je získať podiel na výkone moci a tiež ľudovú podporu.“

Nie je mi celkom zrejmé, že je myslené pod „podielom na výkone moci“, keďže v rokoch 1998-2006 bola SMK nepretržite vládnou stranou. Navyše jej koaličný potenciál je minimálne tak vysoký ako u väčšiny slovenských strán.

Nejasná je tiež formulácia „ľudovej podpory“. Ak je ním myslená určitá dostatočná podpora, tak ak nie je opodstatnená existencia SMK, rovnako nemá na svoju existenciu ospravedlnenie v podstate každá strana okrem Smeru a SDKÚ. Naopak, ak sa pod týmto pojmom má skrývať podpora masová, v takom prípade by u nás mohol fungovať momentálne iba Smer.

Definovať masovú podporu ako kritérium opodstatnenosti strany je z politologického hľadiska absolútny nonsens. Ak by to platilo, tak by bolo pre politikov šialenstvom vytvárať strany národné, liberálne či environmentálne, keďže už len týmto ideovým vymedzením by sa dopredu pripravili o potenciálnu podporu veľkej časti spoločnosti.

Posledný argument Pešekovej spočíva v tom, že existencia SMK je neopodstatnená, kedže nie je nutné špeciálne hájiť záujmy maďarskej menšiny. Inak povedané, podľa nej naši Maďari nemajú také záujmy, že by na ich naplnenie potrebovali vlastnú politickú stranu.

Tu sa v jej článku prvý krát objavila snaha uvažovať a rozhodovať za iných, a keďže ona nevidí potrebu maďarskej strany na Slovensku, necítia ju podľa nej ani príslušníci maďarskej menšiny. Toto je ale základný omyl, na ktorý je potrebné upozorniť.

Etnicky orientované strany neexistujú iba preto, že sa „ich“ národnostná menšina cíti ohrozená väčšinovým národom či má nejaké špeciálne požiadavky. Etnické strany sú tu často iba z dôvodu prostej existencie danej menšiny. Stačí, že na Slovensku žije pol milióna Maďarov a bez ďalšieho tu bude aj maďarská strana. Rovnako tak nie sú Švédi vo Fínsku nijak ohrozovaní, neusilujú sa o samostatnosť a majú pritom svoju politickú stranu.

Prežije SMK?

Otázka opodstatnenosti existencie SMK, na ktorú Mária Pešeková odpovedala negatívne, je pre mňa irelevantná. Opodstatnenosť politickej strany nespočíva na predstavách politológov, ktorí si vytvoria želaný stranícky systém a do neho sa snažia napasovať existujúce politické subjekty. Naopak o opodstatnenosti rozhodujú výlučne a jedine občania, teda voliči. Ak budú chcieť ľudia voliť stranu presadzujúcu zákaz vychádzania z domu v daždivom počasí, tak to aj spravia a takáto strana bude súčasťou politiky.

Teda to, či je existencia SMK opodstatnená, vôbec neriešim. Je to záležitosť iba jej voličov. Druhou vecou však je, aké sú perspektívy SMK v slovenskej politike. O jej elimináciu sa usilujú faktory ako vnútorné, tak i vonkajšie.

K vnútorným by sa dalo zaradiť priam sebadeštrukčné konanie delegátov, ktorí namiesto Bugára zvolili za predsedu nevýrazného Csákyho s oveľa nižšou podporou verejnosti. Kým prvý menovaný ako predseda strany, ktorá bola 8 rokov členom vlády, dokázal osloviť aj slovenských voličov, u druhého je tento potenciál značne obmedzený.

Posilnenie pozície Duraya je v tomto zmysle akýmsi bonusom navyše. Jeho pôsobenie nielenže slovenských voličov odrádza, no súčasne žiadnych maďarských neprináša. Tí radikálnejší, ktorých by Duray dokázal pritiahnuť už totiž dávno a pravidelne SMK volia.

Vonkajšie faktory nasmerované i proti SMK spočívajú v snahách slovenských strán zmeniť volebný systém. Jedným z týchto pokusov bol nedávny tragikomický návrh SNS, podľa ktorého mala mať každá národnostná menšina jedného poslanca. Daný návrh bol natoľko nedomyslený, že by SMK v podstate pridal jedného poslanca navyše.

Omnoho sofistikovanejší je plán predovšetkým Smeru na prechod k väčšinovému či kombinovanému volebnému systému. Robert Fico sa vôbec netají svojím úmyslom znížiť na Slovensku počet politických strán na jednu silnú ľavicovú a jednu pravicovú, a teda počíta so zánikom SMK, ktorú považuje za anomáliu.

Tieto pokusy sú však vopred odsúdené na neúspech. SMK má v južných regiónoch natoľko koncentrované voličstvo, že by ju Smerom navrhovaná volebná reforma skôr posilnila než oslabila a už vôbec nie eliminovala. Rovnako dlhodobo nerozumiem tomu, načo majú v Smere politológa Zalu, ktorý svojmu straníckemu šéfovi nedokáže vysvetliť, že SMK nie je žiadny svetový unikát, ale naopak podobných etnických strán je v Európe pomerne dosť.

Prípadné oslabenie a zánik SMK je tak v momentálnej dobe (a vzhľadom na chabé pokusy iných strán) pravdepodobnejší skôr z vnútra samotného subjektu. Inak povedané, SMK si to môže pokaziť jedine sama. Jej odporcovia sa však nemusia tešiť predčasne. Ako bolo povedané, základným predpokladom maďarskej strany na Slovensku je existencia samotnej maďarskej menšiny a tá by s prípadným zánikom SMK prirodzene zostala zachovaná. Na miesto SMK by tak jednoducho nastúpila iná maďarská strana.

SMK tak funguje ako hydra, ibaže s tým rozdielom, že ak jej odseknete hlavu, tak jej nenarastú dve, ale iba jedna. Pre predstaviteľov SNS je to však rovnaké, ako by mali proti sebe sedemhlavého draka. Či prípadne rovnako disponovaného turula.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pýcha „ja som baník, kto je viac“ sa minula. Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

SVET

Článok 7: Nukleárna zbraň, ktorá prvýkrát hrozí Poľsku

Štáty sa nebudú hrnúť do používania tohto nástroja, hovorí analytička.


Už ste čítali?