Slovenský parlament 2010

Autor: Peter Spáč | 25.1.2008 o 13:15 | Karma článku: 11,16 | Prečítané:  5597x

Ak SNS a HZDS pristúpia na dobrý politický obchod, Smer môže mať po najbližších voľbách absolútnu väčšinu.

150 poslancov na rovnaký spôsob

Strana Róberta Fica sa dlhodobo netají svojimi úmyslami zmeniť súčasný volebný systém. Za aktuálneho stavu preferencií jej nadišla ideálna možnosť zrealizovať tento plán. Otázkou je, či na to pristúpia aj jej koaliční partneri.

V tomto texte sa nechcem príliš zaoberať vysvetľovaním základných pojmov o volebných systémoch. Ak by niečo nebolo úplne jasné, potrebné informácie nájdete tu, prípadne na Internete a samozrejme, na akúkoľvek otázku rád zodpoviem.

Na Slovensku sa od roku 1989 uplatňuje pomerný volebný systém, kde sa všetkých 150 poslancov volí v jednom obvode. Jednoducho povedané, je úplne jedno, či volíte v Košiciach alebo v Žiline, hlasy všetkých voličov na Slovensku sa spočítajú a zistí sa, ktoré strany presiahli potrebných 5% a na koľko poslaneckých kresiel majú nárok. Mandáty sa následne prideľujú podľa poradia na kandidátnych listinách, ak voliči niekoho "neprekrúžkovali" vyššie.

Z tohto nastavenia vyplýva, že pre politickú stranu je úplne jedno, či má v niektorých častiach Slovenska silnú koncentráciu voličov, tzv. bašty a súčasne inde ju nevolí takmer nikto (napr. SMK) alebo naopak, či je jej podpora na území našej krajiny skôr rovnomerná. Vo volebných výsledkoch sa tento fakt žiadnym spôsobom neprejaví. Ak by však prešiel plán Smeru, v tejto oblasti sa karta radikálne obráti.

Čo navrhuje Smer

Róbert Fico už pred voľbami 2002 vyhlasoval, že na Slovensku pôsobí príliš veľa strán, čo vedie k častej politickej nestabilite. Tento prvok by podľa neho odstránil prechod na väčšinový volebný systém, čo je aj oficiálnou ideou Smeru.

Základom tohto systému je rozdelenie štátu na malé obvody, v ktorých sa vždy volí iba jeden poslanec. Náš parlament má 150 poslancov, takže územie Slovenska by sa rozdelilo na 150 jednotiek (Smer navrhuje znížiť počet poslancov na 120, ale to je momentálne nepodstatný formálny detail). Z každého obvodu by sa tak do parlamentu dostal vždy iba jeho víťaz, kým hlasy pre ostatných kandidátov by prepadli. Existujú síce i techniky, ktoré takýto masový prepad hlasov kompenzujú, ale návrh Smeru s nimi nepočíta.

Z logiky veci je zrejmé, že tento model je dobrý pre veľké strany a naopak malé politické subjekty eliminuje. Na základe súčasných preferencií je tak fakticky vylúčená jeho priechodnosť, keďže okrem Smeru by zaň nikto nezahlasoval.

Smer však okrem väčšinového systému spomína i kombinovaný model, za ktorý sa občas vyslovuje i SDKÚ. Jeho logika je nasledovná. Určitá časť (spravidla polovica) poslancov sa volí pomerne a zvyšok väčšinovo. V praxi by sme tak na Slovensku volili 75 poslancov ako doteraz a navyše by sa územie štátu delilo na 75 obvodov, kde by sa väčšinovým spôsobom rozhodovalo o druhej polovici parlamentu.

Každý volič by tak mal dva hlasy, pričom by bolo iba na ňom samotnom, či ich oba dá rovnakej strane alebo ich podelí medzi dva subjekty. Je možné pýtať sa, prečo by jeden volič dával hlasy dvom odlišným stranám, ale odpoveď je jednoduchá. Kým prekonanie 5% v pomernom systéme nie je pre etablované strany väčším problémom, vo väčšinovom systéme víťazí v každom obvode iba jeden.

Jednoduchý príklad: volič SNS by dal národniarom svoj klasický "pomerný" hlas. Svoj druhý "väčšinový" hlas by už ale dal kandidátovi Smeru, pretože by videl, že v jeho volebnom obvode má reálnu šancu zvíťaziť buď nominant Smeru alebo SDKÚ a okrem nich nikto iný. Keďže nechce, aby SDKÚ malo o poslanca navyše, radšej nedá hlas kandidátovi SNS, pretože by aj tak prepadol, ale dá ho tomu, koho považuje za prijateľnejšieho z najvážnejších nominantov.

Opäť tak vidíme, že i kombinovaný systém prospieva viac silným stranám, hoci v porovnaní s čistým väčšinovým nie je až tak likvidačný pre malé strany. Tie totiž môžu získať poslanecké kreslá v pomernej zložke, aj keď ich takto budú mať menej (keďže by sa ich napr. na Slovensku takto rozdeľovalo iba 75 a nie všetkých 150 ako je to dnes).

Slovenský parlament v roku 2010

Predstavme si, že by sa kombinovaný volebný systém na Slovensku zaviedol už pre nadchádzajúce parlamentné voľby v roku 2010. Skúsme porovnať, ako by tieto voľby dopadli, ak by sa konali podľa starého (teda súčasného) a nového systému. Keďže nie som jasnovidec, predpokladajme, že voľby dopadnú presne tak, ako výsledky aktuálnych prieskumov verejnej mienky.

Napriek tomu, že k súčasným prieskumom ÚVVM mám isté výhrady, zoberme si ich ako model. Na základe januárového prieskumu získali politické strany nasledovnú podporu (v percentách):

Smer: 43,9
SDKÚ: 14,7
SNS: 14,0
KDH: 8,2
SMK: 8,0
HZDS: 7,2

Podľa volebného systému, ktorý momentálne máme by Smer získal 69 mandátov, SDKÚ 23, SNS 22, KDH 13 a SMK i HZDS 12. Súčasná vládna koalícia by si tak zaistila pohodlnú väčšinu, avšak Smer by sám nemal nadpolovičnú väčšinu.

Ako by sa na výsledkoch prejavila zmena volebného systému na kombinovaný?

Výsledky v jeho pomernej časti by prirodzene boli totožné s vyššie uvedenými percentami, avšak s tým rozdielom, že počet rozdeľovaných mandátov by bol iba 75 a nie 150. Smer by tak za svojich 43,9% hlasov v pomernej časti získal 34, prípadne 35 mandátov. Výsledky ostatných strán nás nemusia zaujímať.

Určiť výsledky väčšinovej zložky volieb je náročnejšie. Na začiatku som napísal, že v našom súčasnom volebnom systéme je úplne ľahostajné, či má politická strana na Slovensku rovnomernú podporu vo všetkých jeho častiach, či naopak je niekde silnejšia a inde slabšia, keďže všetky hlasy sa sčítavajú do jedného balíka.

Naopak vo väčšinovej logike je veľmi podstatné, ako je voličská podpora strany rozložená geograficky. Uvediem to na príklade. SNS a SMK dosahujú zhruba rovnakú podporu v celoštátnom merítku, avšak kým národniarov volia ľudia v podstate po celom Slovensku, voliči SMK sú prakticky všetci koncentrovaní v južných regiónoch. Kandidáti SNS tak nebudú v malých obvodoch schopní víťaziť, pretože ich zatienia silnejšie strany, typicky Smer. Naopak SMK nebude mať vo viacerých južných regiónoch reálnu konkurenciu a jej kandidáti budú víťaziť a stanú sa poslancami.

Pre predpoklad výsledkov väčšinovej časti volieb pre rok 2010 je tak nutné vedieť, aká strana je najsilnejšia v každom obvode. Tu nám najlepšie poslúžia výsledky volieb z roku 2006:

Obrázok prirodzene neukazuje rozdelenie Slovenska na prípadné volebné obvody, ale iba na existujúce okresy. Avšak vzhľadom na to, že počet väčšinovo volených poslancov by bol 75 a okresov máme 79, nejde až o tak zásadné rozdiely. Výraznejšie odlišnosti by zrejme boli v tom, že volebné obvody by mali zahŕňať približne rovnaký počet občanov a teda napr. Bratislava a ďalšie väčšie mestá by netvorili jeden, ale viac obvodov.

Z obrázku je zrejmé, že vo voľbách 2006 sa iba trom stranám podarilo zvíťaziť aspoň v jednom okrese a nie je dôvod domnievať sa, že súčasný stav, či situácia v roku 2010 bude iná. SMK je jednoznačná, južné regióny by pri väčšinovej voľbe patrili jej. SDKÚ má zas bašty v takmer všetkých krajských mestách. Všetko ostatné pripadá na Smer, pričom si treba uvedomiť, že jeho súčasné preferencie sú v porovnaní s voľbami (ktoré zachytáva obrázok) približne o 10 percent vyššie.

Pri objektívnom odhade by zo 75 väčšinových mandátov získal Smer 40-50, o zvyšok by sa podelili SDKÚ a SMK. Spolu s 34, resp. 35 mandátmi z pomernej časti volieb by Ficova strana získala okolo 80 poslaneckých kresiel a k vládnutiu nepotrebuje žiadneho ďalšieho partnera.

Môžu existovať námietky, že v jednotlivých obvodoch by sa všetky strany spojili proti Smeru, avšak toto neobstojí. Toto sú parlamentné voľby, teda "veľká politika" a tu sa rôzne krkolomné koalície nekonajú. Navyše nie je nič jednoduchšie ako zákonom stanoviť, že ak strana vstúpi do volebnej koalície, tak to musí spraviť vo všetkých a nielen v niektorých obvodoch. A o reálnosti celoštátnej koalície SDKÚ-KDH-SMK-HZDS-SNS proti Smeru snáď ani nie je potrebné uvažovať.

Zmena volebného systému by mala určite aj dopad na stranícke spektrum, predovšetkým na to, či by došlo k zníženiu politických strán. Avšak vzhľadom na dĺžku tohto článku sa domnievam, že bude lepšie sa tejto téme venovať inokedy a samostatne.

Za súčasnej situácie platí, že ak prejdeme na kombinovaný volebný systém, je viac než možné, že v budúcom parlamente zasadne vyše polovica poslancov za stranu súčasného premiéra. Zostáva len dúfať, že SNS a HZDS nebudú natoľko úplatné, aby pristúpili na politický obchod, ktorý by ich mohol stáť ich vlastnú existenciu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pýcha „ja som baník, kto je viac“ sa minula. Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

SVET

Článok 7: Nukleárna zbraň, ktorá prvýkrát hrozí Poľsku

Štáty sa nebudú hrnúť do používania tohto nástroja, hovorí analytička.


Už ste čítali?