Kríza? Nie, iba slovenská klasika

Autor: Peter Spáč | 15.9.2005 o 13:34 | Karma článku: 5,28 | Prečítané:  1716x

Súčasná „hlboká politická kríza“ na Slovensku nie je až taká výnimočná udalosť. Je dokonca zvláštne, že sa o nej hovorí až teraz. Pri tom počte strán a záujmov, ktorý sa u nás vyskytuje, je menším zázrakom, že podobné krízové okamihy neprežívame takmer každé volebné obdobie.

Dlhoročný predseda SNS Ján Slota neváha rozbiť túto formáciu na dve frakcie a po zistení, že samostatne obe zostanú mimo parlamentu, začnú bez problémov spolupracovať a napokon sa „v národnom záujme a duchu“ spoja. Zuzana Martináková, pôvodne obhajkyňa vládnych reforiem, po odchode z SDKÚ zázračne zistí, ako veľmi je nimi likvidovaná stredná vrstva. A napokon liberál Rusko vyhodí zo strany ľudí s opačným názorom a spolu so svojimi tromi vernými poslankyňami sa neprezentuje v parlamente, aby tak nepomohol vláde, ktorej program sa ako jej minister snažil napĺňať. Čo majú tieto príklady spoločné?

Ide totiž o mizivú kontinuitu a ustálenosť záujmov, názorov a ideí. Slovenská politika v maximálnej miere trpí na nedostatok principiálnych ľudí, ktorí svoje postoje nemenia a taktiež sú schopní ísť proti verejnej mienke aj za cenu svojho osobného postavenia.

Druhým problémom slovenských politikov je minimálna lojalita voči ich vlastným stranám. Zrejme podľa vzoru viacerých zahraničných investorov sa u nás úspešne rozmáha trend budovania politických strán „na zelenej lúke“. Akékoľvek väčšie vnútrostranícke spory sa riešia vznikom frakcií, ich postupným odtrhnutím a následným vznikom nových strán (vzorový príklad – politická kariéra Ivana Šimka). Naši politici jednoducho ešte stále nie sú schopní uznať úspech iného, priznať si porážku a zmieriť sa s ňou. To, čo ľudia označujú za pokoru, nazývajú slovenskí politici novým začiatkom.

Podobnými symptómami sa vyznačuje aj stranícke spektrum. Čo sa týka počtu strán, nie sme na tom v porovnaní s Európou až tak zle. Problém je skôr v jeho nestabilite a častej obmene. Slovensko v tom zmysle predstavuje aj istú raritu, pretože je jednou z mála krajín (ak nie jedinou), kde sa rozdelili dokonca aj vždy jednoliati komunisti. Ako zmeniť tento stav?

O to sa pokúša predovšetkým Róbert Fico, ktorý navrhuje zvýšiť kvórum potrebné na vstup do parlamentu a celkovo Slovensko priblížiť k väčšinovému volebnému systému, čo by (určite len čírou náhodou) pomohlo predovšetkým jeho strane. Ako oficiálny dôvod tejto snahy uvádza Fico zníženie počtu strán a väčšiu stabilitu a práve v tomto bode sa mýli.

Slovenské stranícke spektrum nie je rozbité z toho dôvodu, že máme zavedený pomerný volebný systém. Jednoducho tu existuje také množstvo názorových prúdov, že ich zlúčenie do malého počtu strán nie je v súčasnosti možné. Väčšinový volebný systém by znížil počet strán ale nie názorových prúdov a celkový efekt by bol nulový. Nie je dôležité, za koho sedíte v parlamente, ale ako hlasujete.

Róbert Fico by na Slovensku rád skombinoval dva prvky – európsky sociálny štát a anglosaský volebný model (väčšinový systém, 2 silné strany). Inými slovami – slovenský socializmus za jeho vlády. Pre Slovensko by nebolo celkom na škodu, ak by sa konečne objavila relevantná a predovšetkým stabilná sila, ktorá by s našou krajinou mala presne opačné úmysly.

A presne v tom spočíva aj celá súčasná kríza. Nie je to o tom, či Rusko predal alebo kúpil nejaké zmenky. Nie je to ani o tom, či je parlament uznášaniaschopný a či má vláda jeho dôveru. Kríza nie je v tom, akí sú slovenskí politici. Kríza je v tom, akí sú slovenskí voliči a koho volia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sudca Lindtner z Threemy: Kočner si tyká so všetkými, no jeho vplyv sa preceňuje

Na zabíjačke u Rehákovcov bol aj predseda bratislavského súdu. Kvôli Kočnerovi neodišiel.

Každému kto daroval spermie, môžu raz zaklopať deti na dvere

Príbeh desiatok detí a ich darcu spermií.

Stĺpček Matúša Krčmárika

Sobota sa už nemôže zopakovať. Ak sa brexit neposunie, škodí to všetkým

Johnson koná proti zmyslu zákona.


Už ste čítali?