Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Autor: Peter Spáč | 2.1.2005 o 20:00 | Karma článku: 4,34 | Prečítané:  2372x

Na základe výsledku medzinárodného výskumu PISA, do ktorého sa zapojilo štvrť milióna pätnásťročných žiakov zo 41 krajín sveta, údajne stratil platnosť mýtus o nadpriemernosti slovenských škôl a tým aj jej absolventov. Vzniká tu logická otázka: ak sa charakter našich, dnes už len priemerných škôl za posledných 15 rokov takmer nezmenil, (ak sa za zmenu nepovažuje nové oslovenie pre učiteľov) ako mohli byť naše vzdelávacie ústavy tak nadpriemerné? Odpoveď je jednoduchá: naše školy nadpriemerné nikdy neboli. Bol to skutočne len mýtus.

Jedným z najzávažnejších problémov našich študentov je absencia logického a kreatívneho myslenia. Namiesto toho naše učebné osnovy obsahujú enormne veľký a takmer nestráviteľný balík zbytočných údajov. Poznať meno hlavného ideológa sedliackeho povstania v Uhorsku pred 500 rokmi, či vedieť, ako vplývajú voľné ióny vodíka na vlastnosti pôdy, musí určite vzbudzovať obdiv, avšak v praktickom živote sa tieto vedomosti nedajú uplatniť. Naši žiaci sa stokrát naspamäť učia vybrané slová a aký to má efekt? Odporúčam návštevu ľubovolného slovenského chatu.

Ďalším problémom, ktorý sa výhradne týka vysokých škôl, je rast počtu univerzít a fakúlt, ktorý svoj vrchol dosiahol v polovici 90.rokov. Takýmto spôsobom vznikajú zväčša inštitúcie, ktoré postrádajú kapacity a podmienky na kvalitné štúdium, čoho dôsledkom je veľké množstvo absolventov s formálnym titulom. Žijem v meste, v ktorom sa kedysi na svoju kariéru pripravovali budúci agronómovia a pedagógovia. Dnes môžete v Nitre študovať ekonómiu, európske štúdia a výnimkou nie je ani informatika. Je snáď len otázkou času, kedy sa tento výber rozšíri o právo a medicínu.

Oba spomínané problémy majú svoje riešenia. Osnovy možno zjednodušiť, zúžiť a priblížiť realite. Podobne netreba udeľovať vysokým školám akreditácie automaticky a netreba sa báť činnosť niektorých univerzít a fakult dočasne pozastaviť, prípadne úplne ukončiť. Samozrejme slová sú to pekné, treba však podľa nich aj skutočne konať.

Ďalším chorým prvkom nášho vysokého školstva je jeho „bezplatnosť“. Myšlienka čiastočného spoplatnenia štúdia je odmietaná ako ľavicovými stranami, tak aj samotnými študentmi. U politických zoskupení ako Smer či KSS je dôvod jasný – nastolená idea ide proti ich programu a samozrejme protestovať ako opozícia proti akýmkoľvek poplatkom je veľmi populárne a preferenčne výnosné. Postoju študentov nerozumiem.

Základnou výhradou študentov je, že nebudú schopní požadované poplatky uhradiť a tým budú nútení svoje štúdium ukončiť. Ďalšie smerujú k tomu, že štúdium sa stane dostupným len pre bohatých a celkovo sa tak zníži počet študentov vysokých škôl. Pri všetkej úcte k našim študentom, možno by si najskôr mali danú koncepciu celú prečítať a nielen počúvať výkriky a úderné heslá opozície.

Keďže návrh zákona o spoplatnení nebol prijatý, budem vychádzať z údajov, ktoré obsahoval. Horná hranica spoplatnenia je stanovená na 21 000 Sk. Pri štandardnej dobe štúdia 5 rokov bude celková suma 105 000 Sk. Riešením pre tých, ktorí podľa vlastných slov nebudú schopní takéto čiastky uhrádzať, sú dve možnosti. Jedným sú sociálne štipendiá pre sociálne najslabších študentov, ktorí tak budú od poplatkov oslobodení, druhým je pôžička za veľmi výhodných podmienok. Absolvent školy, ktorý využije túto možnosť, začne svoj dlh splácať až po získaní zamestnania a výška splátky nesmie prekročiť 10 percent z jeho mzdy. Ak chce niektorý vysokoškolský študent povedať, že za 10 alebo 20 rokov (doba, za ktorú musí pôžičku splatiť) nie je so svojím vzdelaním schopný ušetriť približne 100 000 Sk, tak potom nech nad vysokou školou radšej ani nerozmýšľa.

Boli ste už niekedy na rekvalifikačnom kurze? A bol zadarmo? Zrejme sa sami seba pýtate, čo sú to za primitívne otázky. Pravdaže ste platili. Stačí si však zájsť do prednáškovej miestnosti niektorej univerzity a zistíte koľko študentov sa svojím vekom približuje prednášajúcim profesorom. Ich vysoká škola je pre nich rekvalifikačným kurzom. Rozdiel je iba v tom, že ten váš bol za peniaze.

Netvrdím, že spoplatnenie štúdia je riešením všetkých problémov, podobne ako v iných krajinách však školstvu výrazne pomôže. Tu vzniká priestor pre námietky kritikov: „nemožno porovnávať Slovensko so zahraničím, tu je úplne iná situácia“ a podobne. Pravdaže, veď aj preto u nás nerastie životná úroveň, neklesá inflácia a tento rok neprišli zahraničné investície v hodnote 70 mld. Sk. Presne preto.

Spoplatnenie štúdia predstavuje možnosť ako zmeniť momentálny stav. Ľavicové strany a vedúca študentská organizácia, ktorá nedávno organizovala študentské protesty, nemajú inú alternatívu, ako zachovať súčasný stav a nemeniť ho. Čiže zostať v priemere?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sudca Lindtner z Threemy: Kočner si tyká so všetkými, no jeho vplyv sa preceňuje

Na zabíjačke u Rehákovcov bol aj predseda bratislavského súdu. Kvôli Kočnerovi neodišiel.

Každému kto daroval spermie, môžu raz zaklopať deti na dvere

Príbeh desiatok detí a ich darcu spermií.

Stĺpček Matúša Krčmárika

Sobota sa už nemôže zopakovať. Ak sa brexit neposunie, škodí to všetkým

Johnson koná proti zmyslu zákona.


Už ste čítali?