Vieme ako volíme?

Autor: Peter Spáč | 25.1.2007 o 17:00 | Karma článku: 6,18 | Prečítané:  2485x

Prvá časť volebného miniseriálu o volebnej reforme na Slovensku.

Má volebný systém nejaký význam?

Volebný systém predstavuje konkrétnu techniku, akou sa hlasy voličov premietajú do podoby parlamentu. Napriek jeho významu, má o ňom určité povedomie iba malá menšina spoločnosti. Sčasti je to dané nezáujmom, čo je dosť pochopiteľné a z sčasti neznalosťou, ktorá pramení z presvedčenia, že „ako odvolíme, taký bude parlament“. A práve to je veľký omyl.

Konkrétne nastavenie volebného systému môže totiž veľmi ľahko oklamať verejnú mienku a utvoriť taký parlament, ktorý svojím zložením vôbec nezodpovedá politickým postojom spoločnosti. Ide pritom o jednoduchú rovnicu:

politická moc + nezáujem/neznalosť občanov = účelovo nastavený volebný systém

Aby politická strana vyťažila zo zmeny volebného systému, nemusí nutne siahnuť k jeho radikálnej úprave. Naopak často stačí iba marginálna zmena, bez toho, aby to občania pri voľbách i reálne pocítili. Ako príklad stačí uviesť našu krajinu. Na Slovensku (i v rámci federácie) sa od roku 1990 uskutočnilo celkom 6 parlamentných volieb. Ak veríte na stabilitu a trvácnosť nášho volebného systému, budete sklamaní, odvtedy sa totiž menil už 4 krát.

Cieľom tohto článku, ako 1.časti môjho volebného miniseriálu je popis základných pojmov, a to predovšetkým pre tých, ktorí sa témou volebných systémov doteraz nezaoberali, prípadne sa s ňou nestretli. Tí, ktorí sa v tejto téme aspoň mierne orientujú, môžu ďalšie riadky bez obáv vynechať a prípadne sa k nim vrátiť, ak by som v ďalších častiach občas nepoužil príliš zrozumiteľný slovník.

Základy o volebných systémoch

Volebné systémy možno deliť podľa viacerých kritérií, najčastejšie však podľa toho, akým spôsobom sa voličské hlasy premietnu do podoby parlamentu. I keď v tomto medzi politológmi neexistuje jednoznačná zhoda, celkovo možno vymedziť štyri odlišné kategórie, pričom podstatné sú pre nás predovšetkým prvé dve.

Ešte predtým je však potrebné spraviť krátku poznámku o pojme volebný obvod. Na Slovensku ide v podstate o neexistujúci prvok, keďže všetci 150 poslanci NR SR sú volení v rámci jedného obvodu, čo v praxi každý z nás vidí, keď mu vo volebnej miestnosti dajú do rúk skôr literárne dielo než iba niekoľko papierov a pod hlavičkou väčšiny strán je uvedený zoznam ich 150 kandidátov, ktorým udeľujeme preferenčné hlasy („krúžkujeme“).

Tento stav je skôr výnimkou a vo väčšine štátov dochádza k rozdeleniu celého územia na niekoľko menších obvodov, pričom v každom sa volí iba určitá časť poslancov. Napr. v Českej republike tak nemôže vo voľbách do Poslaneckej snemovne dať volič ČSSD z Prahy preferenčný hlas kandidátovi tejto strany, ktorý kandiduje za juhomoravský obvod. Rozdelenie na volebné obvody pritom môže byť uskutočnené až do takej hĺbky, že v každom obvode sa volí iba jeden poslanec, čo je príklad Veľkej Británie.

1. väčšinové volebné systémy

V skratke ich možno popísať ako „víťaz berie všetko“, čo ich aj presne vystihuje. Bez ohľadu na to, či obsahuje volebný obvod jeden alebo viac mandátov, ten kto získava najväčší počet hlasov, získava všetko, naopak porazení nič. V rámci tejto kategórie je nutné vydeliť dva typy, podľa toho, akú veľkú väčšinu potrebuje víťaz na zisk poslaneckého kresla.

Relatívne väčšinové systémy sú jednoduchšie, pretože na zisk mandátu stačí akákoľvek väčšina, čiže nepotrebujete viac než polovicu hlasov. Stačí vám iba mať viac, než ktokoľvek iný.

Príklad – obvod má 1 mandát a volieb sa zúčastnili traja kandidáti. Kandidát A získal 40 % hlasov, B má 35 % a C 25 %. Mandát získava A, pretože má viac než ktokoľvek iný.

Absolútne väčšinové systémy sú založené na podmienke, že na zisk poslaneckého kresla musí víťaz získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ak sa to nikomu nepodarí, postupuje sa viacerými metódami, pričom najčastejšou je druhé kolo volieb, do ktorého postupujú prví dvaja z kola prvého. Je logické, že tu sa rozhodne, pretože z dvoch súperov niekto nadpolovičnú väčšinu získa. Takto je napríklad volený slovenský prezident.

Príklad – rovnaké podmienky a opäť A má 40 %, B 35 % a C 25 %. Nikto z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu a teda do druhého kola postúpia A a B. V ňom A získa napr. 46 a B 54 %, čiže víťazom sa stáva B.

2. pomerné volebné systémy

Tento systém je nám bližší tým, že ho podobne ako veľa štátov používa i Slovenská republika. Na rozdiel od väčšinových systémov tu neplatí „víťaz berie všetko“, ale poslanecké kreslá sa rozdelia približne v tom pomere, koľko jednotlivé strany získali hlasov.

Príklad – parlament tvorí 100 poslancov, strana A získala 40 %, B 35 % a C 25 %. Strana A tak získa približne 40 poslancov, strana B približne 35 a strana C približne 25.

Slovo približne nebolo opakovane použité náhodou. Pomerné volebné systémy totiž nikdy nevytvoria parlament, ktorý by predstavoval presnú kópiu verejnej mienky, ale vždy sa vytvoria určité rozdiely. Vplyv tu zohrávajú tri faktory.

Po prvé je to umelá klauzula , ktorá stanovuje, koľko % hlasov musí strana získať, aby mohla obdržať poslanecké kreslá. Napr. na Slovensku každá strana, ktorá získa menej než 5 % hlasov nezíska ani jeden mandát a jej hlasy sa prepočítajú medzi tie, ktoré túto hranicu prekonali.

Po druhé ide o matematické prepočty hlasov na poslanecké kreslá. Uplatňuje sa tu mnoho metód, pričom nie je dôležité ich presne poznať. Podstatné je iba vedieť, že niektoré pomáhajú veľkým stranám, iné malým a sú i také, ktoré sú v tomto ohľade neutrálne.

Tretí a zrejme najvýznamnejší prvok predstavuje už spomínaný volebný obvod, presnejšie jeho veľkosť. Platí tu jednoduchá poučka, ktorú ukážem i na príklade – „čím menej mandátov obsahuje volebný obvod, tým horšie pre malé strany“.

Príklad – obvod má 2 mandáty, opäť A má 40 %, B 35 % a C 25 %. Mandáty sa delia podľa pomeru získaných hlasov a teda C nezíska nič a jeho hlasy prepadajú.

Príklad – obvod má 10 mandátov, zisky A,B a C sú rovnaké. Pomer získaných kresiel tak bude 4:4:2 prípadne 4:3:3, pričom to už závisí na konkrétnom matematickom prepočte. Podstatné však je, že C už nezostáva mimo parlament.

Dôsledok rozdielov v nastavení volebných obvodov možno ukázať na výsledkoch slovenských a českých volieb v roku 2006. Na Slovensku existuje iba 1 obvod, kde sa volia všetci 150 poslanci. Veľký obvod by teda mal byť podľa predošlých odstavcov dobrý pre malé strany. Porovnajme si výsledky Smeru a KDH ako najsilnejšej a najslabšej parlamentnej strany. Smer získal 29,14 % a KDH 8,31 % hlasov, čo je vzájomný pomer približne 3,5 ku jednej. Pomer ich získaných mandátov (50 a 14) je takmer identický.

Ako je to v Českej republike? Územie sa delí do 14 menších obvodov. Najsilnejšou a najslabšou stranou sú ODS a Strana zelených. ODS získala 35,4 % a SZ 6,3 % hlasov, čo predstavuje vzájomný pomer 5,6 ku jednej. Pomer mandátov je však závratne v prospech ODS, ktorá ich získala 81, kým zelení iba 6, čo je pomer 13,5 k jednej. SZ tak ako malá strana na rozdelenie do viacerých obvodov výrazne doplatila.

Aký je teda základný rozdiel medzi väčšinovými a pomernými systémami? Zásada „víťaz berie všetko“ vo väčšinovom spôsobuje, že dochádza k obrovským prepadom hlasov a parlament vôbec nemusí odrážať verejnú mienku. Napr. o Veľkej Británii sa hovorí ako o štáte s dvoma stranami, pričom tam existujú aj Liberálni demokrati s podporou približne 25 %, avšak doplácajú na volebný systém a nemajú takmer žiadny vplyv. S tým súvisí i druhá vlastnosť väčšinového systému. Tým, že prepadáva veľa hlasov, počet strán sa znižuje a zostáva na nízkej úrovni.

Pomerný volebný systém pôsobí presne naopak. Prepadnutých hlasov je oveľa menej a do parlamentu sa teda dostáva väčší počet strán. Parlament je tak vernejšou kópiou názorov spoločnosti, ale väčší počet menších strán vedie spravidla k tvorbe koaličných vlád a možnému napätiu.

3. zmiešané volebné systémy

Majú dve časti, pričom jedna funguje ako pomerný a druhá ako väčšinový volebný systém. Volič má tak dva hlasy, jeden do pomernej a druhý do väčšinovej časti. Tento systém sa používa napr. v Litve. Tamojší parlament má 141 poslancov, z ktorých 71 je volených väčšinovo a 70 pomerne.

4. semiproporčné volebné systémy

Nie je nutné sa nimi zaoberať príliš detailne, keďže pre ďalšie články nehrajú žiadnu rolu. Iba pre úplnosť, ide v podstate o väčšinové volebné systémy s viacmandátovými obvodmi, pričom pravidlá sú nastavené tak, že mandáty sa môžu deliť medzi viaceré strany. Nemusí tu tak platiť zásada „víťaz berie všetko“.

Osobne dúfam, že tento nudný a zdĺhavý text poslúži ako vhodný základ do ďalších článkov. Akékoľvek otázky sa rád pokúsim zodpovedať v diskusii.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pýcha „ja som baník, kto je viac“ sa minula. Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

SVET

Článok 7: Nukleárna zbraň, ktorá prvýkrát hrozí Poľsku

Štáty sa nebudú hrnúť do používania tohto nástroja, hovorí analytička.


Už ste čítali?