SNS - ilúzia pravicovej a suverénnej strany s.r.o.

Autor: Peter Spáč | 14.2.2007 o 13:12 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  1656x

Róbert Fico spravil po parlamentných voľbách dva geniálne ťahy. Po prvé, úplne odignoroval svoje lacné predvolebné sľuby a čo je ešte dôležitejšie, pribral si na to dvojicu neschopných partnerov, aby vzápätí z jedného z nich spravil svoj prívesok.

Dominantné postavenie Smeru v súčasnej vláde vzniklo už počas povolebných vyjednávaní a predovšetkým po odmietavom stanovisku KDH k spolupráci s HZDS. Tým zmizla akákoľvek reálna alternatíva "vlády bez Smeru" a naopak bola to Ficova strana, ktorá si mohla vyberať medzi ostatnými.

V závere rokovaní sa rysovali dve možné varianty. Prvou bola spolupráca Smeru s KDH a SMK a druhou súčasná podoba vládnej koalície. Keďže Fico potreboval slabých partnerov, ktorých hlavnou činnosťou bude pritakávanie na jeho návrhy, nevyžadovala táto dilema príliš hlboké zamyslenie.

Hra na národniarov

SNS zakladá svoj image na dvoch, z jej pohľadu, pevných bodoch. Označuje sa za kontinuálneho pokračovateľa niekdajšej Slovenskej národnej strany vytvorenej v roku 1871 a hlási sa ku konzervatívnym hodnotám. Problém je však v tom, že otázkou nie je, ktorý z týchto prvkov je pravdivejší, ale ktorý z nich je väčší nezmysel.

Súčasná SNS má totiž so svojou historickou menovkyňou spoločný maximálne názov a územie pôsobenia. Ak by chcela v doterajšej slovenskej histórii nájsť svojho skutočného predchodcu, mala by sa z konca 19. storočia posunúť o niekoľko desaťročí dopredu do Slovenského štátu a upriamiť svoju pozornosť na HSĽS. Podobne je to aj s jej konzervatívnou programovou orientáciou.

SNS sa oficiálne prezentuje ako strana obhajujúca národné, kresťanské a sociálne hodnoty. Týmto je povedané v podstate všetko a zároveň nič. V súčasnej Európe zrejme neexistuje politický subjekt, ktorý by dokázal otvorene vyhlásiť, že nebojuje za sociálne hodnoty. Rovnako obrana národných záujmov je dnes veľmi populárna a väčšina si tiež prisvojuje i kresťanské hodnoty, keďže to dodáva stranám na slušnosti.

Ak odhliadneme od tohto hodnotového klišé, je potrebné politiku SNS pochopiť na základe jej reálnych činov a tu dochádza k zaujímavému zisteniu. SNS ako oficiálne pravicová strana nielenže nikdy nebola vo vláde so subjektmi minimálne podobnej orientácie, ale vždy išlo spojenia so stredovými (ak tak možno chápať HZDS) a ľavicovými subjektmi.

Tento jav by sa ešte dal pochopiť, keďže vzťahy medzi SNS a ostatnými stranami napravo od stredu nie sú práve v najlepšej kondícii. Ako zaujímavý príklad tu slúži webová stránka národniarov, kde je v kolonke "čím sa môžeme pochváliť" (čo mi silne pripomína nástenku na základnej škole s nadpisom "Naše práce") okrem iného uvedené aj to, že SNS ako jediný z relevantných subjektov verejne odmieta spoluprácu s SMK. Určite nikto neprotestuje, že ide o záležitosť hodnú pochvaly.

Argument "zlé vzťahy s pravicou" tak môže odôvodniť účasť SNS v stredoľavých vládach, avšak len ťažko môže obhájiť politiku, ktorú v nich národniari robili. Vo všetkých prípadoch možno vidieť, ako SNS úplne rezignovala na svoj oficiálny program a do posledných detailov sa podriadila najsilnejšej vládnej strane. Kým v 90.rokoch to bol Mečiar a HZDS, dnes je to Fico a jeho Smer.

Na Ficovom obojku

Otázkou je, ako je možné, že SNS napriek suverénnemu vystupovaniu jej čelných predstaviteľov o pevnosti a nemennosti svojich hodnôt, ich ako súčasť vládnej koalície dokáže bez väčších problémov úplne poprieť. Časť odpovede sa nachádza v predošlých riadkoch - SNS nikdy nebola klasickou pravicovou stranou a jej deklarované hodnoty sú skutočne iba deklarované.

Zvyšok odpovede spočíva v špecifiku SNS a jej vzťahu k maďarskej menšine, resp. k SMK, ktorý netreba bližšie popisovať, keďže je dostatočne známy.

Do posledných parlamentných volieb vstupovala SNS s heslom "Slovákom slovenskú vládu", čím vyjadrila jednoznačnú nespokojnosť s pôsobením SMK vo vláde a tiež rovnako jednoznačnú vlastnú programovú vyprázdnenosť. Volebný program SNS tento jav ešte viac ozrejmí, keďže pri pohľade naň človeku ako prvé napadne, že národniari pri jeho tvorbe opisovali od Smeru alebo naopak. Bez zbytočného rozpisovania ide o ľavicovú demagógiu doplnenú o bezduché národné heslá.

SNS tak vstupom do vlády spolu so Smerom a HZDS naplnila v podstate celý svoj volebný program v duchu "Slovákom slovenskú vládu" a od tohto okamihu sa ochotne zmenila na tú milú vec, s ktorou sa hráva bábkové divadlo pre deti. Kým v 90.rokoch ťahal za špagátiky Mečiar, dnes predstavenie vedie Fico.

Prvým príznakom tohto javu je postavenie predsedu SNS Slotu, ktorý sa musel, podobne ako Mečiar, úplne stiahnuť do úzadia a predovšetkým "skrotnúť". Po tom, čo bolo Smeru na 10 mesiacov pozastavené členstvo v Európskej strane socialistov, došlo k úplnému obratu rétoriky SNS, z ktorej akoby zázrakom vypadli Maďari a iné obľúbené terče, do ktorých sa Slota a iní dovtedy tak radi verbálne triafali.

SNS sa zároveň snaží u verejnosti vytvoriť dojem, že u nej dochádza k premene z neznášanlivej nacionalistickej formácie na otvorenú národnú stranu s pozitívnym prístupom ku všetkým menšinám. Problém je v tom, že Ján Slota zostáva tým istým Jánom Slotom, ktorý vykrikoval čosi o tankoch a Anna Belousovová zostane tou istou Annou Belousovovou, ktorej politickým vzorom je Vojislav Šešelj. Rovnako ako kedysi v prípade HZDS, ktorému pribudol chvostik ĽS a plynutím času ubudlo niekoľko Mečiarovych vlasov, aj tu ide o čisto formálnu premenu, ktorá má tú istú stranu predstaviť ľuďom v novom obale.

SNS sa tak nielenže dobrovoľne stala doslova bábkou v divadle, ale divadlo aj sama hrá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Včasné spracovanie kalamity vráti les do perfektného stavu

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.


Už ste čítali?