Slovenský parlament ako menšinový vigvam

Autor: Peter Spáč | 1.6.2007 o 11:35 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1905x

V slovenskej politike sa občas dejú zázraky. HZDS, ktoré sa roky neúspešne pokúšalo dostať medzi európskych ľudovcov vyhlási, že v podstate o členstvo ani nemá záujem. Premiér Fico ako správny liberál volá po novej rafinérii, aby zaistil Slovnaftu konkurenta. A predseda SNS chce posilniť postavenie SMK v slovenskom parlamente.

Po určitom útlme, ktorý u SNS nastal po vytvorení koaličnej vlády so Smerom a HZDS sa predseda Slota aktivizoval a v pravidelných obdobiach nám odhaľuje zákutia našej histórie (prípad Štefánik) či fungovanie európskej politiky (EÚ nám zadržiava peniaze). Najnovším prírastkom do tejto zbierky je návrh na zmenu volebného systému.

SNS navrhuje, aby sa náš aktuálny parlament zmenil tým spôsobom, aby v ňom každá národnostná menšina bola zastúpená práve jedným poslancom. Návrh stojí oficiálne na dvoch bodoch. Po prvé má zabezpečiť väčšiu demokratičnosť slovenského parlamentu, keďže by viac odrážal národnostné zloženie nášho štátu. Druhým bodom je jeho pôvod, ktorý je podľa SNS v Maďarsku, ktoré údajne tento model využíva. Ani jeden prvok z tejto dvojice nie je pravdou, otázne je, ako ich pomenovať skutočným menom.

Maďarský model?

Napriek tomu, že dnes má každý občan k dispozícii viacero možností, ako získať relevantné informácie, v prípade SNS sa zdá, že jej štáb nedokáže ani vyhľadať príslušnú internetovú stránku, ktorá by jej prezradila ako funguje maďarský volebný systém.

Maďarský parlament tvorí 386 poslancov, pričom systém ich zvolenia je značne komplikovaný. 176 z nich je volených väčšinovým spôsobom, ďalších 152 pomerným, čo však spolu nedáva celkový počet mandátov. Zvyšok kresiel je prerozdelených pre prepadnuté hlasy, teda pre strany, ktorým mandáty vinou systému "ušli".

Napriek svojej komplikovanosti, nie je v maďarskom systéme ani zmienka o oficiálnom parlamentnom zastúpení národnostných menšín. Jediným spôsobom, ako sa realizuje ich zastúpenie je klasicky, prostredníctvom politických strán.

Otázkou zostáva, kde SNS chybovala. Ak by išlo o omyl, tak by sa prejavilo, ako je táto politická strana, chystajúca sa reformovať náš volebný systém, na to odborne pripravená. Druhou možnosťou je zámer, navrhnúť údajné zvýhodnenie národnostných menšín podľa vzoru Maďarska a po zistení, že u našich susedov sa nič podobné nerealizuje, triumfovať stanoviskom, že sme oproti nemu demokratickejší štát, garantujúci svojim občanom omnoho väčšie práva.

Priatelia spoza Dunaja

Predseda SNS návrh svojej strany odôvodnil tým, že chcú "predložiť takú novelu zákona, kde by sme kopírovali tých najdemokratickejších priateľov spoza Dunaja, aby to bolo aj tu na Slovensku". Ide o rozhodne milý zámer, až na to, že títo "priatelia spoza Dunaja" nie sú Maďari, ale Rumuni.

Rumunský parlament sa, podobne ako slovenský, volí pomerne. Počet poslancov sa takmer každé volebné obdobie mení, avšak pohybuje sa v rozmedzí 300-400 kresiel, z ktorých určitá časť je vyhradená národnostným menšinám. SNS zrejme vychádzala z tejto úpravy, avšak istou "náhodou" zabudla na jeden dôležitý moment.

Momentálne má v Rumunsku isté parlamentné zastúpenie približne 20 menšín, každú reprezentuje 1 poslanec (Česi a Slováci majú spoločného). Problém však spočíva v tom, že vo všetkých prípadoch ide o tzv. marginálne menšiny, teda tie, ktorých počet je tak malý, že by v klasickej politickej súťaži neuspeli. Naopak maďarská menšina, ktorá je v Rumunsku pomerne početná, žiadnu takúto výhodu nemá a "jej" strana súperí s ostatnými za rovnakých podmienok.

Cieľom rumunského systému je tak poskytnúť parlamentné zastúpenie tým menšinám, ktoré by ho inak nezískali, a nie vydávať sa za roduverného demokrata so snahou zničiť stranu, ktorá legitímne získava pravidelne približne 10 percent hlasov vo voľbách. Proste nepodstatný detail, ktorý nám Ján Slota na svojej tlačovej besede zabudol dodať.

Slotov model v praxi

Návrh SNS možno posudzovať z dvoch stránok. Po prvé, či je jeho realizácia možná a čo by sa pre ňu muselo vykonať a po druhé, aký by mala efekt.

Otázka realizácie naráža už v prvom momente na slovenskú ústavu, konkrétne na článok 12, ktorý vylučuje akékoľvek zvýhodňovanie či znevýhodňovanie založené okrem iného na národnom pôvode.

Ján Slota si budúci parlament predstavuje tak, že by v ňom sedel "jeden Čech, jeden Maďar, Karpatský Nemec, Bulhar, ja neviem, Róm". Na Slovensku žijú aj menej zastúpené menšiny, ale stačí si za príklad zobrať menšinu nemeckú, ktorú podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvorilo 5405 osôb.

Ak podelíme počet osôb slovenskej národnosti (nemusíme odčítavať počet ľudí pod 18 rokov, výsledky by to príliš nezmenilo) číslom 150, ktoré by vyjadrovalo "slovenských" poslancov NR SR zistíme, že ako občan SR slovenskej národnosti by ste museli prísť k voľbám 6 krát, aby sa váš hlas vyrovnal etnickému Nemcovi. Rovnako tak sú v Rumunsku znevýhodnení Rumuni voči všetkým menšinám okrem maďarskej.

Riešením by tak bola zmena slovenskej ústavy, avšak je problematické, že by národnostnú nerovnosť chcela zaviesť politická strana, ktorá sa (takmer každý deň) hlási k sociálnym, kresťanským a národným hodnotám.

Na chvíľu však pripusťme, že všetky zákonné prekážky by boli odstránené a návrh SNS prijatý. Čo by tým SNS získala?

Netreba sa ani na chvíľu domnievať, že národniari sú skupinkou naivných ľudí s cieľom pomôcť svojou volebnou reformou národnostným menšinám. Je zrejmé, že im ide o to, potlačiť vplyv SMK na absolútne minimum, tým, že by namiesto 15-20 poslancov mala jedného.

SNS sa jednoducho domnieva, že ak by mali národnostné menšiny nárok na práve 1 poslanca, SMK by fakticky nemala právo existovať. Problém je však v tom, že vymedziť pojem "politickej strany na národnostnom základe" dokáže maximálne teória, nie však zákonodarstvo právneho štátu. Tento pokus podniklo napr. Bulharsko, ktoré tákýmto stranám zakázalo existovať, avšak tamojšia turecká strana sa proste premenovala a funguje bez zmeny naďalej.

SMK by tak nielenže nemohla byť zákonom zrušená, ale navyše k svojim 10 percentám by získala 1 poslanecký mandát navyše. Zo strany SNS je to naozaj ušľachtilá myšlienka, čo dokladá aj postoj ostatných strán, z ktorých sa k návrhu národniarov prihlásila iba jediná, a to práve SMK.

Ak by však SNS trvala na tom, že na Slovensku nemôže pôsobiť strana založená na etnickom princípe, je nutné si položiť zásadnú otázku.

Na akom princípe tu už takmer dve desaťročia funguje SNS?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?